It isn’t over till it isn’t over.

Skrátka sa ku všetkým tým problémom čo mal doma a v škole, nedokázal ďalej týrať pocitom vlastnej neschopnosti začať rozhovor o probléme, ktorý tu viditeľne bol (obdobie maturít a príjmačiek zjavne vzťahom nepomáha, ale o to nešlo). Posledný mesiac (minimálne), to už bol dosť stereotyp (ak takto nejako vyzerá trvalý vzťah alebo nebodaj manželstvo, tak ďakujem pekne!): stretnutie na zastávke, spoločná cesta do školy, prestávky strávené na vlastnú päsť (čiže robením bordelu na chodbách), spoločný odchod zo školy na zastávku...
Pomaly sa začínal uvedomovať. Ale úplným zásahom do čierneho boli slová spolužiačky: „Zase so sebou necháš zametať. Ja presne viem ako sa to skončí, zase sa celé prázdniny neuvidíte, potom odíde na výšku a dá ti kopačky.” Zabila klinec jedinou ranou až po hlavičku.
A tak to skončil. Rozišli sa v dobrom, bez sĺz (čo ste čakali, po dvoch mesiacoch postupného odcudzovania??), nezávislý (viac-menej) pozorovateľ ešte dodal: „Normálne vyzerala, že jej to zdvihlo náladu.”
Poteší, nie?

Koniec. Alebo začiatok? Každý koniec je začiatkom. Alebo začiatok koncom? Toť otázka! Ale bol tento koniec začiatkom? Myslím že nie. Skôr bol začiatok podnetom na koniec.
O čom to hovorím? Trošku sa hrám so slovíčkami. Ale aby pochopili aj tí nezainteresovaní: V rozpoložení, v akom bol, mu náladu zlepšovali čoraz častejšie prichádzajúce smsky od baby, ktorú poznal už dlhšie zo školy. Začalo to v druháku, keď si všimol vtedy kvintánku, s pekným úsmevom, vysokú, s nohami až po zem. Vtedy však bežala prvá epizóda tohto príbehu (či vlastne jeho konca), a tak ostalo len pri úsmevoch a zdravení. Potom prišiel rozchod a ďalšia, až extrémne rýchla známosť, ktorá trvala celý rok, na ktorej konci (cca týždeň pred stužkovou) bol už celkom rozhodnutý to kvôli nej (vtedy už septimánke) skončiť. Lenže potom prišli dozvuky, epizóda dva, a zase bolo načas po srande. Načas je kľúčové slovíčko.
Ale vždy, keď jej napísal, mal pocit, že sa s ňou zahráva.. A to nechcel. Preto je začiatok koncom. Pretože ďalej sa už nechcel zahrávať s citmi niekoho iného, zažíval to dosť dlho na to, aby vedel že to nechce robiť inému. A tak sa konečne, po dvoch týždňoch sebaobviňovania z neschopnosti (schíza, to je pekná potvorka) dokopal k rozhovoru, po ktorom nasledovali titulky a padajúca opona.
A začiatok o ktorom som hovoril? Uvidíme. Ale to už je iný príbeh.

Maggie,lepšie? :)